1. Sprisahanie :Dráma zvyčajne sleduje štruktúru zápletky, ktorá zahŕňa začiatok, stred a koniec. Dej predstavuje postavy, nastoľuje konflikt a vedie k vyriešeniu.
2. Postavy :Postavy v dráme sú ľudia alebo entity, ktoré poháňajú dej vpred. Môžu to byť protagonisti (hlavné postavy) alebo antagonisti (postavy, ktoré stoja proti protagonistom).
3. Dialóg :Dialóg je primárnym prostriedkom komunikácie medzi postavami v dráme. Môže sa použiť na sprostredkovanie informácií, vytváranie konfliktov a rozvíjanie vzťahov medzi postavami.
4. Nastavenie :Dej drámy sa vzťahuje na čas a miesto, kde sa hra odohráva. Môže to byť skutočné alebo imaginárne miesto a môže byť použité na vytvorenie atmosféry a vytvorenie kontextu hry.
5. Štruktúra :Dráma sa zvyčajne delí na akty a scény. Akty sú hlavnými oddeleniami hry, zatiaľ čo scény sú menšie jednotky, ktoré sa zameriavajú na konkrétne momenty alebo akcie.
6. Konflikt :Konflikt je kľúčovým prvkom drámy a môže mať rôzne podoby, napríklad vnútorné konflikty v rámci postáv alebo vonkajšie konflikty medzi postavami. Konflikt vytvára napätie a posúva dej dopredu.
7. Rozlíšenie :Vyriešenie je posledná časť hry, kde sa rieši konflikt. Dá sa to dosiahnuť rôznymi prostriedkami, ako je porážka antagonistu alebo zmierenie postáv.
8. Motív :Dráma často sprostredkúva ústrednú tému alebo posolstvo, ktoré chce dramatik oznámiť publiku. Témy možno skúmať prostredníctvom postáv, zápletky a dialógov.
9. Výkon :Drámy zvyčajne hrajú naživo pred publikom herci, ktorí oživujú postavy. Herecké prvky, ako sú herecké výkony, pohyb a inscenácia, prispievajú k celkovému účinku hry.
Tieto konvencie drámy poskytujú dramatikom a divadelným odborníkom rámec na vytváranie a prezentáciu svojich diel, čo umožňuje spoločné porozumenie a ocenenie dramatického umenia.