Refrén: Začlenili refrén, ktorý komentoval akciu, poskytoval kontext a vyjadroval kolektívne emócie.
Mýty a legendy: Grécke drámy často čerpali inšpiráciu z mýtov a legiend, ktoré diváci poznajú, vďaka čomu sa príbehy spájajú.
Tragický hrdina: Protagonista, často ušľachtilá postava s tragickou chybou, prežil v dôsledku vlastného konania alebo okolností pád, ktorý viedol k ich tragickému osudu.
Osud a osud: Grécke drámy skúmali témy osudu, božského zásahu a úlohy osudu pri formovaní ľudských životov.
Arogancia a Nemesis: Koncept arogancie (nadmerná pýcha) a nemesis (odplata) bol bežnou témou, ktorá zdôrazňovala dôsledky arogancie a potrebu umiernenosti.
Estetická krása: Grécke drámy boli známe svojim poetickým jazykom, výrečnými rečami a harmonickou štruktúrou, preukazujúcou vysoký rešpekt k estetickej kráse a remeselnému spracovaniu.
Vzdelávacia hodnota: Grécke drámy sa považovali za dôležitú súčasť vzdelávania, vštepovali morálne hodnoty, podporovali kritické myslenie a upevňovali spoločenské normy.
Umelecké vyjadrenie: Grécke drámy umožňovali experimentovanie, kreativitu a skúmanie zložitých tém, čím sa stali významnými dielami umeleckého vyjadrenia.
Počiatky v rituáloch: Niektorí vedci sa domnievajú, že grécke drámy pochádzajú zo starovekých náboženských rituálov a sviatkov na počesť božstiev ako Dionýzos, boh vína a plodnosti.