1. Neočakávané udalosti :Shakespearove tragédie často obsahujú nečakané zvraty osudu alebo náhle udalosti, ktoré uvedú reťaz tragických udalostí do pohybu. Napríklad v Rómeovi a Júlii vedie tragický spor medzi rodinami Montagueovcov a Kapuletovcov k sérii nešťastných udalostí, vrátane smrti Tybalta a vyhnania Rómea.
2. Náhoda :Náhodné udalosti a náhodné stretnutia často prispievajú k tragickým výsledkom. V Hamletovi náhodná smrť Hamletovho otca, kráľa Hamleta, odštartuje sériu nasledujúcich tragédií, vrátane Hamletovho šialenstva a smrti niekoľkých postáv.
3. Nesprávna komunikácia a nedorozumenie :Nesprávna komunikácia a nepochopenie sú tiež bežné prvky Shakespearových tragédií. Tie často vznikajú v dôsledku náhodných stretnutí alebo mylných predpokladov. Napríklad v Othellovi Iagova prefíkaná manipulácia a Desdemonina nesprávne umiestnená vreckovka vedú k tragickým nedorozumeniam, ktoré nakoniec spôsobia Othellov pád.
4. Osud a proroctvo :Shakespeare niekedy zavádza pocit vopred určeného osudu alebo proroctva, čo naznačuje, že postavy sú vystavené silám, ktoré sú mimo ich kontroly. V Macbethovi proroctvá troch čarodejníc predpovedajú Macbethov nástup k moci a jeho prípadný pád. Tento pocit osudu dodáva hre tragický rozmer a naznačuje obmedzenú schopnosť postáv pri formovaní vlastného osudu.
5. Irónia a zvrátenie šťastia :Shakespearovské tragédie často využívajú dramatickú iróniu, kde činy a zámery postáv tragicky zlyhajú v dôsledku náhodných udalostí. Toto zvrátenie osudu dodáva hrám dojemnosť a zdôrazňuje nepredvídateľnú povahu života. V Kráľovi Learovi Learovo rozhodnutie rozdeliť svoje kráľovstvo medzi svoju dcéru rozpúta sériu ironických zvratov, ktoré vedú k jeho tragickému pádu.
Tým, že Shakespeare zdôrazňuje úlohu náhody, zvyšuje vo svojich tragédiách pocit neistoty a nepredvídateľnosti. To podčiarkuje zraniteľnosť ľudskej bytosti a krehkosť ich bohatstva. Sily náhody sa stávajú súčasťou tragickej súhry medzi ľudskými činmi, emóciami a vonkajšími okolnosťami a vedú postavy k ich neúprosnému pádu.