1. Vzhľad ducha: Horatio potvrdzuje, že on a ostatní strážcovia boli svedkami ducha kráľa Hamleta pri dvoch rôznych príležitostiach. Opisuje ducha ako pripomínajúceho zosnulého kráľa, oblečeného v plnej zbroji a zjavujúceho sa okolo polnoci.
2. Interakcia ducha: Horatio spomína, že duch sa pokúsil prehovoriť, ale keď ho oslovil, mlčí. Zdá sa, že na nich kýva alebo máva, ale nezapája sa do skutočného rozhovoru.
3. Účel zjavenia ducha: Hamlet vyjadruje presvedčenie, že zjavenie ducha môže byť pre neho varovaním alebo výzvou, aby pomstil smrť svojho otca. Horatio naznačuje, že by mohlo ísť aj o prejav Hamletovho duševného utrpenia alebo o nejaký trik.
4. Hamletove rozjímania: Horatio odhaľuje, že Hamlet hlboko premýšľal o živote a smrti, filozofii a posmrtnom živote. Od smrti svojho otca začal byť kontemplatívny a melancholický, spochybňujúc podstatu existencie.
5. Potreba opatrnosti: Horatio varuje Hamleta pred nebezpečenstvom zverovania sa iným a nabáda ho, aby bol opatrný pri odhaľovaní svojich najvnútornejších myšlienok. Navrhuje, aby sa Hamletove činy a slová dôkladne zvážili, najmä vo svetle politickej a sociálnej zložitosti okolo smrti kráľa Hamleta.
6. Prípravy na noc: Hamlet sa rozhodne stretnúť s duchom pri jeho ďalšom objavení a plánuje ho pozorne sledovať, aby zistil pravdu o jeho prítomnosti. Horatio súhlasí, že ho bude sprevádzať, pripravený čeliť akýmkoľvek potenciálnym hrozbám alebo odhaliť záhadu okolo ducha.
Tieto odhalenia pripravujú pôdu pre kľúčové stretnutie medzi Hamletom a duchom v nasledujúcich scénach a slúžia na zdôraznenie Hamletovho stavu mysle, keď zápasí so smrťou svojho otca, objavením sa ducha a hroziacimi výzvami, ktorým musí čeliť.