Brutus je často vnímaný ako tragická postava, vedená ušľachtilými úmyslami, ale v konečnom dôsledku chybná svojimi nesprávnymi úsudkami. Skutočne verí, že rastúca Caesarova moc predstavuje hrozbu pre Rímsku republiku a jej demokratické hodnoty. Brutus je rozpoltený medzi svojou osobnou lojalitou voči Caesarovi a jeho vnímanou povinnosťou voči Rímu. Presviedča seba a svojich spolusprisahancov, že zavraždenie Caesara je nevyhnutné na zachovanie slobody Republiky.
Brutusovo rozhodnutie zúčastniť sa atentátu je však založené na nesprávnom výpočte. Podceňuje Caesarovu popularitu a dôsledky jeho činov. Atentát vedie k chaosu, občianskej vojne a vzostupu jednotlivcov túžiacich po moci, ako sú Mark Antony a Octavius Caesar. Brutusov dobre mienený čin nechtiac vydláždi cestu práve tyranii, ktorej chcel zabrániť.
Okrem toho Brutusova nepružnosť a morálny absolutizmus prispievajú k jeho pádu. Pevne sa drží svojich zásad, aj keď je konfrontovaný s dôkazmi, že jeho plán sa pokazil. Jeho slávny prejav „Chyba, drahý Brutus, nie je v našich hviezdach, ale v nás samých“ zdôrazňuje jeho vieru v osobnú slobodu konania a zodpovednosť. Odhaľuje však aj jeho neschopnosť prispôsobiť sa meniacim sa okolnostiam a uznať, že jeho činy majú nezamýšľané následky.
Na druhej strane je Brutus zobrazený ako muž cti, integrity a hlbokého emocionálneho konfliktu. Je skutočne rozpoltený medzi láskou k Caesarovi a zmyslom pre povinnosť. Vo svojich monológiách odhaľuje svoje vnútorné boje a morálne dilemy, čím sa z neho stáva príbuzná a sympatická postava. Jeho nefalšovaný smútok a výčitky po uvedomení si dôsledkov svojho konania vyvolávajú u divákov ľútosť.
To, či si Brutus zaslúži súcit, je v konečnom dôsledku subjektívny úsudok, ktorý závisí od jednotlivých interpretácií hry. Na oboch stranách sú opodstatnené argumenty. Brutusove úmysly mohli byť vznešené, ale jeho činy viedli ku katastrofálnym výsledkom. Jeho nepružnosť a nesprávne úsudky prispeli k jeho pádu a neschopnosť zvážiť širšie dôsledky svojich činov spochybňuje jeho vhodnosť ako vodcu. Jeho osobná integrita, emocionálne zápasy a skutočná ľútosť však vyvolávajú empatiu a súcit mnohých čitateľov a divákov. Brutus zostáva komplexnou a mnohostrannou postavou, ktorá pozýva na jemné diskusie o etike, morálke a dôsledkoch politických rozhodnutí.