V kontexte monológu Júlia vyjadruje svoju úzkosť a zmätok v súvislosti s menom Romea az toho vyplývajúcimi spoločenskými prekážkami, ktoré kladie na ich vzťah. Spochybnením Romeovej identity a úlohy, ktorú hrá v ich milostnom príbehu, Júlia používa Romeovo meno ako metonymum pre väčšie sily, ktoré ohrozujú ich šťastie. Júliin nárek o tom, prečo Romeo nesie meno jej familiárneho nepriateľa, symbolizuje konflikt medzi láskou a spoločenskými povinnosťami, pričom zdôrazňuje tému hviezdnych milencov a obmedzenia, ktoré na nich kladú ich rodiny a spoločnosť.
Na širšej úrovni táto metafora presahuje Júliinu osobnú dilemu a vyjadruje univerzálny ľudský boj proti vonkajším okolnostiam, ktoré môžu brániť v hľadaní lásky a šťastia. Rezonuje s nadčasovou témou lásky, ktorá si podmaní všetko, a silnej túžby prekonať prekážky byť s osobou, ktorú milujete, bez ohľadu na spoločenské normy a očakávania.
Prostredníctvom tohto metaforického jazyka Shakespeare vytvára dojemné vyjadrenie Júliiných srdcervúcich emócií a hlbších dôsledkov ich zakázanej lásky, pričom zanecháva trvalý vplyv na srdcia a mysle čitateľov a divákov.