Pri adaptácii literárneho diela pre divadlo sa musí dramaturg alebo adaptátor rozhodnúť, ako podať príbeh, postavy a témy tak, aby bol verný originálu a zároveň efektný na javisku. Môže to zahŕňať zhustenie príbehu, strihanie alebo kombinovanie postáv a zmenu časovej osi alebo prostredia. Dramatik musí zvážiť aj to, ako previesť jazyk a obraznosť pôvodného diela do vizuálneho a performatívneho média a ako vytvoriť dramatický oblúk, ktorý divákov zaujme a pobaví.
Divadelná adaptácia môže byť zložitý a náročný proces, ale môže byť aj obohacujúci. Dôkladným zvážením pôvodného diela a jeho prispôsobením jedinečným požiadavkám javiska môžu dramatici vytvárať silné a dojímavé divadelné zážitky, ktoré oživia literatúru novým a dynamickým spôsobom.
Niektoré slávne príklady divadelných adaptácií zahŕňajú:
* Hry Williama Shakespeara, z ktorých mnohé sú založené na historických udalostiach alebo starších literárnych dielach.
* Adaptácia hry Henrika Ibsena „Dom bábik“ od Arthura Millera.
* Adaptácia románu Carsona McCullersa „The Heart is a Lonely Hunter“ od Tennessee Williamsa.
* Adaptácia románu Tonyho Kushnera „Angels in America“ od Tonyho Kushnera.
* Adaptácia hry Margaret Edsonovej "Vtip."