Tu je porucha:
* Počiatočné nepohodlie: Claudius je viditeľne narušený obsahom hry, najmä scéna, ktorá odráža jeho vlastnú vraždu kráľa Hamleta. Pokúša sa ho odmietnuť ako „najhoršia a neprirodzenejšia vražda“, ale jeho slová zazvonia.
* Pestovanie viny: Ako hra pokračuje, Claudiusova nepohodlie sa stupňuje do hmatateľnej úzkosti. Figetuje, potí sa a snaží sa ospravedlniť, ale Hamletova manipulácia ho núti zostať.
* konfrontácia: Vyvrcholenie hry, kde je kráľ otrávený a kráľovná narieka, zasiahne Claudius obzvlášť tvrdo. Vykríži:„Daj mi nejaké svetlo! Preč!“ A vrhá sa z haly, už nie je schopný znášať vinu.
Claudiusova reakcia odhaľuje jeho vnútorné nepokoje a poskytuje zásadné dôkazy o jeho vine. Jeho pokusy o kontrolu situácie a uniknutie dopadu hry slúžia iba na ďalšie odhalenie jeho vinníka.
Táto reakcia je významná, pretože slúži ako bod obratu v hre, upevňuje podozrenie Hamleta a stanovuje pôdu pre ďalšiu konfrontáciu.