1. Obsadenie výlučne mužmi: V Shakespearových časoch všetky herecké úlohy, dokonca aj ženské postavy, hrali muži a chlapci známi ako „chlapčenskí herci“. Bolo to preto, že ženy nesmeli vystupovať na verejnom pódiu, čo je prax zakorenená v spoločenských konvenciách a obmedzeniach.
2. Systém učňovského vzdelávania: Herci boli zvyčajne školení prostredníctvom učňovského systému. Ako učni nastúpili do divadelnej spoločnosti a učili sa remeslu pod vedením skúsených hercov alebo divadelných manažérov.
3. Obmedzený sociálny status: Herci boli všeobecne považovaní za ľudí s nízkym sociálnym postavením. Mnohé zákony dokonca obmedzovali ich práva a výsady. Často boli vnímaní ako tuláci alebo darebáci a niektoré mestá im obmedzovali vystupovanie na určitých miestach.
4. Zájazdové spoločnosti: Herci často spolupracovali s kočovnými divadelnými spoločnosťami, ktoré cestovali po rôznych mestách, mestách a dokonca krajinách. Hrali by vo verejných divadlách, ako je divadlo Globe, ale aj v súkromných domoch a na dvoroch.
5. Kráľovské patronát: Napriek nízkemu spoločenskému postaveniu si niektorí herci získali kráľovskú záštitu a stali sa účinkujúcimi pre šľachticov a kráľovský dvor. Títo aktéri mali určité sociálne postavenie a ekonomickú stabilitu.
6. Vplyv cirkvi: Cirkev často kritizovala hercov za zobrazovanie náboženských postáv alebo za to, že sa oddávali nemorálnemu správaniu. Náboženské presvedčenie a morálne úvahy ovplyvnili spôsob, akým boli aktéri vnímaní a obmedzenia, ktorým čelili.
7. Dvojité prenášanie: Kvôli obmedzenému počtu hercov v spoločnosti hrali herci často v jednej inscenácii viacero rolí, čo si vyžadovalo rýchle zmeny kostýmov a postáv.
8. Rozmanité repertoáry: Od hercov sa očakávalo, že budú mať rôznorodé zručnosti, budú schopní hrať v rôznych žánroch, ako sú historické hry, komédie a tragédie.
Tieto nezvyčajné aspekty hercov počas Shakespearových čias poskytujú pohľad na výzvy, ktorým čelili, a sociokultúrny kontext, v ktorom pôsobili.