Obsah:
* existencializmus: Hrôzy vojny a okupácia Francúzska podnietili prudký nárast existencialistických hier. Dramati ako Jean-Paul Sartre a Albert Camus skúmali témy absurdity, slobody a hľadania významu v nezmyselnom svete. Hrá ako „No Exit“ (Sartre) a „nedorozumenie“ (Camus) sa stali ikonickými dielami existencialistického divadla.
* Politické zapojenie: Vojna vyvolala silné politické povedomie v divadle, pričom hry sa často zaoberali témami odporu, spolupráce a boja o oslobodenie. To viedlo k rozvoju hier s zjavnými politickými správami, ako napríklad „muchy“ od Sartre a „Just Assassins“ od Alberta Camusa.
* Sociálny komentár: Vojna tiež priniesla do popredných sociálnych otázok, ako je chudoba, diskriminácia a vplyv traumy na jednotlivcov a spoločnosť. Dramati ako Jean Anouilh a Jean Giraudoux sa venovali týmito témami vo svojich dielach, často využívali alegóriu a satiru, aby sa vyjadrili k politickej a sociálnej realite povojnového Francúzska.
* Historická dráma: Samotná vojna sa stala predmetom historických drám, s dramatici ako Jean-Pierre Aumont a Robert Hossein, ktoré vytvárajú hry, ktoré skúmali vplyv vojny na jednotlivcov a spoločnosť.
Formulár:
* divadelné experimentovanie: V vojnových rokoch došlo k nárastu experimentálneho divadla, s dramatici ako Jean Genet, Samuel Beckett a Eugène Ionesco, ktoré spochybňujú tradičné divadelné konvencie. Predstavovali prvky absurdizmu, surrealizmu a nelineárneho príbehu, čím posunuli hranice dramatického vyjadrenia.
* Prelomenie štvrtej steny: Povojnové divadlo zaznamenalo väčší dôraz na angažovanosť publika a prelomenie štvrtej steny. Dramati ako Arthur Adamov a Jean-Claude Gruberg používali techniky, ako je priama adresa a improvizácia, na vytvorenie pohlcujúcejšieho divadelného zážitku.
* Rise of New Dramawrigs: Vojna viedla k objavenej novej generácii dramatikov, ktorí priniesli na francúzsku divadelnú scénu nové perspektívy a nové nápady. To revitalizovalo francúzske divadelné prostredie a prispelo k jeho pokračujúcemu vývoju.
Okrem konkrétnych tém a foriem, druhá svetová vojna tiež ovplyvnila celkovú krajinu francúzskeho divadla:
* Obnovenie: V vojnových rokoch sa zničilo veľa divadiel a povojnové obdobie došlo k obdobiu prestavby a obnovy. Táto obnova so sebou priniesla obnovený zmysel pre účel a túžbu použiť divadlo ako nástroj pre sociálne a politické zmeny.
* Národná identita: Vojna mala hlboký vplyv na francúzsku národnú identitu a divadlo sa stalo spôsobom, ako by sa ľudia mohli vyrovnať s dedičstvom vojny a opätovne potvrdzovať ich francúzsky.
Celkovo mala druhá svetová vojna hlboký a trvalý vplyv na francúzske divadlo. Tvaroval témy, formy a celkovú atmosféru divadelnej krajiny, čím sa vytvorilo obdobie inovácií a experimentov, ktoré dnes naďalej ovplyvňujú divadlo.