1. Klasické motívy a postavy :Shakespearove hry často čerpajú inšpiráciu z klasickej literatúry, mytológie a histórie. Zahŕňa postavy, príbehy a témy z gréckej a rímskej literatúry, ako napríklad „Julius Caesar“, „Antony a Kleopatra“ a „Skrotenie zlej ženy“.
2. Humanizmus :Renesančný dôraz na ľudský potenciál, individualitu a snahu o poznanie je evidentný v Shakespearovom stvárnení postáv. Jeho diela skúmajú zložité ľudské emócie, motivácie a vnútorné konflikty, pričom sa ponoria do hĺbky ľudskej skúsenosti.
3. Skúmanie lásky :Renesancia oživila záujem o koncept dvorskej lásky a idealizovaných vzťahov. Shakespearove hry skúmajú rôzne aspekty lásky, od romantickej zamilovanosti až po tragickú vášeň, pričom odrážajú renesančnú fascináciu témou.
4. Verusimilita v zobrazovaní postáv :Renesančné zameranie na realizmus a realistickú reprezentáciu ovplyvnilo vývoj Shakespearovej postavy. Jeho postavy vykazujú psychologickú zložitosť, nedostatky a hĺbku, vďaka čomu sú príbuzné a uveriteľné.
5. Používanie jazyka a rétoriky :Shakespearovo ovládanie jazyka je charakteristickým znakom jeho diel. Renesančný dôraz na výrečnosť a rétoriku sa odráža v jeho spletitých slovných hračkách, poetickom jazyku a používaní rétorických prostriedkov, ako sú metafory, prirovnania a narážky.
6. Svetské témy :Renesančný posun k sekularizmu a ocenenie svetských záležitostí sa odráža v Shakespearových hrách. Mnohé z jeho diel skúmajú témy moci, ambícií, bohatstva a sociálnych otázok, pričom odrážajú renesančný záujem o svetské záležitosti a ľudské snahy.
7. Tlačiareň a široké šírenie diel :Vynález kníhtlače počas renesancie umožnil široké šírenie literatúry. To umožnilo Shakespearovým dielam osloviť širšie publikum vrátane bežných ľudí a prispelo k šíreniu renesančných myšlienok a hodnôt.
Celkovo mala renesancia na Williama Shakespeara hlboký vplyv, formovala jeho umeleckú víziu, témy, postavy a celkový prístup k písaniu hier, vďaka ktorým sa stal jedným z najväčších dramatikov v histórii.