Argumenty pre Hamleta rozpoznávajúce dôsledky:
* jeho váhanie: Hamlet neustále trápi svoju nečinnosť a potenciálne následky jeho konania. Slávne hovorí:„Byť alebo nie je to otázka.“ To naznačuje, že si je hlboko vedomý dôsledkov jeho rozhodnutí.
* Jeho sebakritika: Hamlet sa často kritizuje za svoje oneskorenia a nedostatok konania, uznávajúc, že jeho otáľanie viedlo k tragickým výsledkom, ako sú úmrtia Polonia a Ophelia.
* Jeho vedomie o väčšom dopade: Hamlet uznáva potenciál rozšíreného chaosu a krviprelievania, ak koná neochvejne. Jeho slávny „byť alebo nie byť„ soliloquy tiež zahŕňa líniu “a prinúti nás mať skôr tých chorôb, ktoré máme / než letieť k ostatným, o ktorých nevieme.“ To naznačuje strach z toho, že sa uvoľní ďalšie utrpenie pre seba a ostatných.
argumenty pre Hamlet * nie * rozpoznávanie dôsledkov:
* Jeho bezohľadnosť: Napriek svojmu váhaniu Hamlet tiež pôsobí impulzívne a bezohľadne, napríklad keď zabije Poloniusa a veril mu, že je Claudius. To naznačuje nedostatok predvídania a obáv z dôsledkov.
* Jeho posadnutosť pomstou: Hamletovo zmýšľajúce hľadanie pomsty ho oslepuje k širším dôsledkom jeho konania. Uprednostňuje svoju vlastnú potrebu pomstiť sa pred blahobytom ostatných, dokonca aj tým, na ktorých sa stará, ako Ophelia.
* Jeho tragická chyba: Niektorí kritici tvrdia, že Hamletova smrteľná chyba je jeho neschopnosť konať rozhodne. Táto chyba pramení z jeho nerozhodnosti a nedostatku zamerania, čo mu bráni v zvažovaní úplných dôsledkov jeho rozhodnutí.
Nakoniec Hamletove chápanie dôsledkov jeho konania je jemné a nejednoznačné. Aj keď sa jasne potýka s váhou svojich rozhodnutí, jeho impulzívnosť a posadnuté zameranie na pomstu preukazujú rozpojenie medzi jeho vedomím a jeho činmi. Táto zložitosť je to, čo robí Hamlet taký fascinujúci a trvalý charakter.
Je dôležité si uvedomiť, že interpretácia Hamletovej motivácie a povedomia je otvorená debatám. Rôzne čítania hry a rôzne interpretácie textu povedú k rôznym záverom o Hamletovom chápaní dôsledkov.