Kľúčové vlastnosti realizmu v divadle:
1. Presné zobrazenie skutočného života: Realistické hry čerpali inšpiráciu zo skutočného života, zobrazujúce obyčajné postavy a situácie, často zasadené do súčasnej spoločnosti.
2. Objektivita: Realistické drámy sa pokúšali prezentovať život taký, aký je, bez vtláčania autorovho osobného názoru alebo predsudkov. Zámerom bolo objektívne vykresliť postavy a udalosti, ponúknuť divákom nezaujatý pohľad na zobrazovanú realitu.
3. Zamerajte sa na sociálne problémy: Mnohé realistické hry sa zaoberali sociálnymi problémami a nespravodlivosťou, ako je chudoba, sociálna nerovnosť, domáce násilie a morálna korupcia. Tieto hry slúžili ako sociálne komentáre, povzbudzujúce introspekciu a spoločenskú zmenu.
4. Psychologická hĺbka: Realistické postavy často vykazovali psychologickú zložitosť, odhaľovali vnútorné konflikty a motivácie. Cieľom tohto psychologického realizmu bolo poskytnúť hlbšie pochopenie ľudského správania.
5. Autentický dialóg: Realistické hry využívali jazyk a dialóg, ktorý odrážal to, ako ľudia skutočne hovoria v reálnom živote. To často zahŕňalo regionálne prízvuky, slang a hovorové výrazy.
6. Podrobné súpravy a kostýmy: Realistické hry venovali dôslednú pozornosť scénografii a kostýmom, replikovali bežné priestory a odevy zobrazovanej doby a prostredia.
7. Prelomenie „štvrtej steny“: Niektoré realistické hry prijali naturalizmus, prelomili štvrtú stenu alebo pomyselnú bariéru oddeľujúcu javisko od publika, čím posilnili zmysel pre realitu a priamo zapojili publikum.
8. Herectvo v súbore: Realistické hry s dôrazom na herecké zoskupenie, pričom všetci účinkujúci prispievajú k celkovému zobrazeniu príbehu rovnakou mierou, než by sa spoliehali na prominentné hlavné úlohy.
9. Sociálna kritika: Realistické hry často predstavovali kritické pohľady na spoločnosť a slúžili ako nástroje na kritiku spoločenských noriem, konvencií a inštitúcií.
Realizmus v divadle mal hlboký vplyv na dramatickú literatúru a inscenačné techniky a ovplyvnil diela dramatikov ako Henrik Ibsen, Anton Čechov, Maxim Gorkij a mnoho iných. Naďalej je významným umeleckým prístupom v súčasnom divadle, pretože umožňuje divákom spojiť sa s príbuznými postavami a byť svedkami spoločenských realít, ktoré sú často zastreté divadelnými konvenciami.