1. Naivita a nepochopenie: Bruno má deväť rokov a jeho svet je veľmi malý. Chýba mu schopnosť pochopiť komplexnú realitu vojny, predsudkov a holokaustu. Na „farmu“ cez plot sa pozerá ako na miesto, kde žije jeho nový priateľ Shmuel, bez toho, aby pochopil skutočnú podstatu koncentračného tábora.
2. Sebastrednosť a nedostatok empatie: Brunove činy sú často poháňané jeho vlastnými túžbami a potrebami. Je naštvaný, že musí opustiť Berlín a úplne nechápe vážnosť situácie svojej rodiny. Neberie do úvahy utrpenie iných, najmä Shmuela, a jeho činy sú v konečnom dôsledku škodlivé.
3. Nedostatok zodpovednosti: Brunove činy, ako napríklad vstup do tábora a výmena oblečenia so Shmuelom, sú impulzívne a bezohľadné. Neuvažuje o dôsledkoch svojich činov a nedokáže pochopiť nebezpečenstvo, do ktorého vystavuje seba a Shmuela.
4. Obmedzená perspektíva: Brunovo chápanie sveta je obmedzené vekom a výchovou. Veci vidí čiernobielo, dobré aj zlé, s malým priestorom pre zložitosť alebo nuansy. To mu bráni skutočne pochopiť morálne dôsledky svojich činov.
5. Strach z neznámeho: Brunova nezrelosť sa prejavuje aj v jeho strachu z neznámeho. Bojí sa „farmy“ a vyhýba sa rozhovorom s rodičmi. Nechce si priznať realitu situácie a uteká do svojich detských fantázií.
Brunova nezrelosť je rozhodujúca pre vplyv príbehu. Zdôrazňuje nevinnosť stratenú počas vojny a tragické následky nevedomosti. Brunove činy, hoci sú dobre mienené, sú v konečnom dôsledku poháňané jeho obmedzeným chápaním a vytvárajú zničujúci výsledok. Čitateľ sa musí potýkať s dôsledkami svojich rozhodnutí a zložitosťou situácie.