1. Malvoliova dôverčivosť: Malvolio je zobrazený ako pompézny a sebecký správca Oliviinej domácnosti. Keď si z neho sir Andrew Aguecheek a sir Toby Belch zahrajú, zamiluje sa do ich sfalšovaného listu a verí, že Olivia je do neho zamilovaná. Publikum nachádza humor v jeho dôverčivosti a dychtivosti uveriť v náklonnosť, ktorá tam nie je.
2. Malvoliova nemiestna arogancia: Počas celej hry Malvolio prejavuje pocit nadradenosti nad ostatnými, najmä nad sirom Tobym a sirom Andrewom. Často ich poučuje o ich správaní a morálnych nedostatkoch. Jeho moralizujúce reči v kombinácii s nevšímavosťou k triku, ktorý sa s ním hrá, z neho však robia výsmech a smiech.
3. Fyzický humor: Shakespeare využíva fyzickú komédiu, aby z Malvolia urobil smiech. Keď sa žart odhalí, obdarí ho žltými pančuchami a hlúpym úsmevom, čím sa jeho dôstojná osobnosť zmení na bifľošskú postavu. Jeho premena sa stáva zdrojom zábavy pre divákov.
4. Sociálna irónia: Malvoliovo spoločenské postavenie správcu robí jeho pád vtipne ironickým. Od správcov sa zvyčajne očakáva, že budú udržiavať poriadok a slušnosť, ale Malvoliova dôverčivosť a hlúpe správanie podkopávajú toto očakávanie a robia z neho komickú postavu.
5. Pohľad publika: Publikum si uvedomuje žart a podvod, ktorému je Malvolio vystavený. Toto zdieľané poznanie vytvára pocit spoluviny medzi publikom a ostatnými postavami, čo ešte viac zvyšuje komediálny efekt Malvoliových činov.
Celkovo Malvoliova dôverčivosť, nemiestna arogancia, fyzický humor, spoločenská irónia a pohľad divákov z neho robia vtipnú postavu, ktorá v celej hre vyvoláva smiech a zábavu.