Čarodejnice používajú frázu „faul fair“, aby opísali paradoxnú a klamlivú povahu svojich proroctiev. V 1. dejstve, scéna 1, oslovujú Macbetha slovami „čestné je zlé a faul je fér“ (l. 11). Toto vyhlásenie udáva tón hre tým, že naznačuje, že zdanie môže byť klamlivé a že veci nemusia byť vždy také, ako sa zdajú. Použitie frázy „faul fair“ čarodejnicami tiež predznamenáva mnohé morálne nejasnosti a zložitosti, ktorým bude Macbeth počas hry čeliť.
Macbeth opakuje čarodejnícku frázu „ful fair“, keď sa konfrontuje s duchom Banquo v 3. dejstve, scéna 4. Macbeth opisuje Banquovho ducha ako „najhnusnejšiu vec, na ktorú sa moje oči pozerali“ (l. 115). Tento popis naznačuje, že Macbetha prenasleduje jeho vlastná vina a temné skutky, ktoré spáchal, aby získal trón. Macbethovo použitie frázy „faul fair“ tiež odráža jeho zmätok a vnútorný nepokoj, keď zápasí s následkami svojich činov.
Fráza „faul fair“ sa tak stáva ústredným motívom hry, odrážajúc paradoxnú a klamlivú povahu moci, ambícií a ľudského stavu. Predznamenáva konečný pád Macbetha a naznačuje, že aj keď môže dosiahnuť svetský úspech, nakoniec za svoje činy zaplatí vysokú cenu.