Willy často vyjadruje frustráciu z produktov, ktoré predáva, a hovorí o nich ako o „nevyžiadanej“ a „mizernej“. Sťažuje sa na nedostatočnú životnosť a spoľahlivosť týchto tovarov, ktoré považuje za symboly upadajúcej spoločnosti. Táto kritika odráža Willyho vlastný pocit bezcennosti a zlyhania, pretože sa stále viac cíti neschopný zabezpečiť rodinu a dosiahnuť úspech, o akom vždy sníval.
Napriek svojej nespokojnosti so spotrebným tovarom, ktorý predáva, zostáva Willy hlboko pripútaný k svojej práci predavača. Považuje to za jediný spôsob, ako dosiahnuť finančnú stabilitu a sociálne postavenie, aj keď mu to prináša len malé naplnenie a spôsobuje mu obrovské emocionálne utrpenie. Willyho spoliehanie sa na jeho predajnú prácu zdôrazňuje dichotómiu medzi jeho idealizmom a jeho pragmatickou realitou. Upína sa k presvedčeniu, že tvrdá práca a odhodlanie môžu viesť k úspechu, aj keď jeho skúsenosti odhaľujú krutú pravdu spoločnosti poháňanej materializmom a povrchnými hodnotami.
Táto irónia v hre zdôrazňuje aj tému ilúzie a sebaklamu. Willy odmieta konfrontovať základné problémy, ktoré prispievajú k jeho nešťastiu, a namiesto toho sa rozhodne obviňovať zo svojich neúspechov vonkajšie faktory, ako je kvalita spotrebného tovaru. Je iróniou, že práve táto práca udržuje jeho ilúzie a bráni mu vyrovnať sa s vlastnými obmedzeniami a zložitosťou modernej spoločnosti.