Ako si Hamlet pamätá yorika?

V Hamletovom slávnom monológu v dejstve 5, scéna I, sa zamýšľa nad lebkou Yoricka, kráľovského šaša, ktorú exhumovali hrobári. Keď drží v rukách lebku, Hamleta prepadne melanchólia a smrteľnosť a začne meditovať o pominuteľnosti života a nevyhnutnosti smrti. Na Yoricka si spomína ako na muža, ktorý bol vždy plný smiechu a radosti, a ktorý dokázal rozosmiať kráľa aj v tých najťažších časoch. Hamleta zasiahne kontrast medzi živým Yorickom, ktorého kedysi poznal, a lebkou bez života, ktorú teraz drží. Tento kontrast vedie Hamleta k zamysleniu sa nad krehkosťou ľudskej existencie a márnosťou pozemských honieb, pretože si uvedomuje, že aj tí najmocnejší a najvplyvnejší ľudia sa nakoniec rozpadajú na prach. V konečnom dôsledku Hamletovo stretnutie s Yorickovou lebkou slúži ako pripomienka krátkosti života a dôležitosti žiť každý deň naplno.