Príbeh sa točí okolo vášnivej a hviezdnej lásky dvoch mladých ľudí menom Layla a Qays. Layla je opísaná ako neuveriteľne krásna a pôvabná, zatiaľ čo Qays, tiež známy ako Majnun ("šialen" v arabčine), je zobrazený ako pekný a inteligentný básnik.
Ich láska začína v mladosti, keď sa stretnú a okamžite pocítia silné spojenie a hlbokú náklonnosť jeden k druhému. Ich láska je však rodinami a spoločnosťou zakázaná kvôli rodovým rozdielom a spoločenským normám. Napriek prekážkam si Layla a Majnun vymieňajú básne a tajné stretnutia, aby si vyjadrili svoju lásku.
Keď milenci naďalej čelia odporu svojich rodín a komunity, Majnun čoraz viac pohlcuje láska k Layle a začína prejavovať nevyspytateľné správanie. Túla sa divočinou, recituje básne, ktoré odrážajú jeho trápenie a túžbu po milovanej.
Tragický príbeh sa končí prípadnou smrťou Layly a Majnuna, ktoré sa nakoniec spojili v smrti po tom, čo boli počas svojho života oddelené. Ich príbeh slúži ako silná pripomienka hĺbky skutočnej lásky a obetí, ktoré človek môže podstúpiť pri jej hľadaní.
„Layli a Majnun“ prerozprávali a upravili v priebehu storočí renomovaní básnici a spisovatelia v rôznych jazykoch, vrátane slávneho perzského básnika Nizamiho Ganjaviho, ktorý na základe príbehu napísal príbehovú báseň s názvom „Khosrow a Shirin“, a azerbajdžanský básnik Fuzûlî, ktorého „Leyli a Mecnun“ sa považuje za jedno z najväčších diel azerbajdžanskej literatúry.
Navyše, príbeh Layly a Majnuna ovplyvnil aj modernú literatúru, ako napríklad diela britského básnika Edwarda FitzGeralda, ktorý tento príbeh použil ako inšpiráciu pre svoju báseň „Layla a Majnun“.
Tento trvalý milostný príbeh naďalej rezonuje medzi divákmi na celom svete, symbolizuje boj lásky odsúdenej na zánik proti sociálnym a spoločenským bariéram, zanecháva trvalý vplyv na kultúrne dedičstvo rôznych krajín a inšpiruje nespočetné množstvo umeleckých výtvorov.