Allegro je jedným z najbežnejších tempových označení používaných v západnej klasickej hudbe. Často sa vyskytuje v častiach symfónií, sonát, koncertov a iných inštrumentálnych skladieb, ako aj v operách, oratóriách a iných vokálnych dielach.
Výraz "allegro" pochádza z talianskeho slova "allegro", čo znamená "veselý", "živý" alebo "veselý". To odráža jasný, optimistický charakter, ktorý sa zvyčajne spája s hudbou v tempe allegro.
Allegro je často v kontraste s inými označeniami tempa, ako je Adagio (pomalé a elegantné), Andante (mierne tempo) a Presto (veľmi rýchle).
Tu je niekoľko príkladov hudobných skladieb v tempe allegro:
1. „Allegro“ z Beethovenovej Symfónie č. 5 c mol
2. „Allegro con brio“ z Mozartovej Symfónie č. 40 g mol
3. „Allegro vivace“ z Haydnovho Sláčikového kvarteta C dur, op. 76, č. 3
4. „Allegro ma non troppo“ z Bachovho Brandenburského koncertu č. 3 G dur
5. „Allegro furioso“ z Vivaldiho husľového koncertu a mol op. 3, č. 6