Ako sa civilizácie vyvíjali, rôzne kultúry si vytvorili svoje vlastné odlišné štýly tanečnej hudby. Napríklad v starovekom Egypte boli hudba a tanec neoddeliteľnou súčasťou náboženských obradov a sviatkov. V Indii bol tanec považovaný za posvätnú formu umenia a často sa používal na rozprávanie príbehov alebo oznamovanie dôležitých správ.
V stredoveku začala tanečná hudba preberať svetskejšiu úlohu. Hrávalo sa na dvorných plesoch a iných spoločenských podujatiach a medzi pospolitým ľudom sa stávalo čoraz obľúbenejším. V renesancii sa tanečná hudba stala ešte prepracovanejšou a začali do nej včleňovať prvky z rôznych kultúr z celého sveta.
V 18. storočí sa tanečná hudba stala hlavnou súčasťou západnej kultúry. Hralo sa v divadlách, hudobných sálach a nočných kluboch a tešili sa z neho ľudia všetkých vekových kategórií. V 19. storočí začala tanečná hudba naberať modernejšiu podobu a čoraz viac ju ovplyvňovali nové technológie ako fonograf a rádio.
V 20. storočí prešla tanečná hudba množstvom veľkých zmien. Objavili sa nové žánre ako jazz, blues a rock and roll a tanečná hudba bola čoraz synkopickejšia a rytmickejšia. Rozvoj elektronickej hudby v druhej polovici 20. storočia mal hlboký vplyv aj na tanečnú hudbu a viedol k vzniku nových žánrov ako disco, house a techno.
Tanečná hudba je dnes celosvetovým fenoménom, ktorý obľubujú ľudia všetkých vekových kategórií a kultúr. Je dôležitou súčasťou hudobného priemyslu a neustále sa vyvíja a mení novými a vzrušujúcimi spôsobmi.