1. Výraznosť: Izolácia umožňuje tanečníkom vyjadriť sa s väčšími nuansami a rozsahom pohybu. Izoláciou konkrétnych častí tela, ako je hlava, ramená, panva alebo končatiny, môžu tanečníci vytvoriť dynamickejšie a expresívnejšie predstavenie, ktoré vyjadruje emócie a emocionalitu.
2. Fluidita a koordinácia: Izolácia uľahčuje plynulejšie prechody a zlepšuje celkovú koordináciu pohybu. Ovládaním a izoláciou rôznych častí tela môžu tanečníci dosiahnuť väčšiu plynulosť a presnosť, vytvárať elegantné a zložité tanečné sekvencie, ktoré predvádzajú zručnú techniku.
3. Kontrola a presnosť: Izolácia si vyžaduje vysokú úroveň kontroly nad vlastným telom. Rozvinutím schopnosti izolovať špecifické časti tela môžu tanečníci vykonávať presné a zložité pohybové vzorce, demonštrujúc tak svoju technickú zdatnosť a ovládanie svojho remesla.
4. Flexibilita: Izolačné cvičenia pomáhajú tanečníkom rozvíjať väčšiu flexibilitu a rozsah pohybu. Zameraním sa na izoláciu rôznych kĺbov a svalových skupín tanečníci zlepšujú svoju schopnosť pohybovať sa nekonvenčnými a náročnými spôsobmi. Zvýšená flexibilita tiež znižuje riziko zranenia pri zložitých choreografiách.
5. Rovnováha a koordinácia: Izolácia špecifických častí tela si vyžaduje koordináciu a rovnováhu na udržanie stability. Zdokonalením týchto základných zručností tanečníci zlepšujú svoju celkovú rovnováhu a koordináciu, ktoré sú základom technických požiadaviek súčasného tanca.
6. Hudba a rytmus: Izolácia umožňuje tanečníkom lepšie spolupracovať s rytmom a muzikálnosťou tanca. Zdôraznením pohybu cez izoláciu tanečníci vytvárajú zložité vizuálne vzory, ktoré zodpovedajú hudbe, čím posilňujú dynamický vzťah medzi pohybom a zvukom.
7. Improvizácia a choreografia: Izolácia umožňuje tanečníkom improvizovať a nezávisle skúmať pohyb. Izoláciou rôznych častí tela a ich kombinovaním novým spôsobom môžu tanečníci vytvárať nápadité choreografie a objavovať nový pohybový slovník.