1. Odmietnutie klasického baletu: Začiatkom 20. storočia mnohí umelci a tanečníci začali spochybňovať prísne techniky, štruktúry a estetiku klasického baletu. Cítili potrebu oslobodiť sa od tradičných foriem a objavovať nové možnosti pohybu a prejavu.
2. Vplyv moderného tanca: Moderný tanec, ktorý sa objavil v tom istom období, zohral významnú úlohu vo vývoji súčasného tanca. Priekopníčky moderného tanca ako Martha Graham a Isadora Duncan spochybňovali konvenčné techniky, kládli dôraz na individuálny výraz, emocionálnu autentickosť a experimentovanie s pohybom.
3. Technologické a kultúrne zmeny: V 20. storočí došlo k významnému technologickému pokroku, ktorý viedol k zmenám v spoločnosti, umení a kultúre. Súčasný tanec reagoval na tieto premeny začlenením nových nápadov, hudby a inšpirácie z rôznych kultúr.
4. Spolupráca a interdisciplinárny vplyv: Súčasný tanec bol formovaný spoluprácou medzi tanečníkmi, choreografmi, skladateľmi, hudobníkmi, výtvarnými umelcami a ďalšími kreatívnymi profesionálmi. Tieto interdisciplinárne spolupráce otvorili nové možnosti umeleckého vyjadrenia a rozšírili hranice toho, čím by tanec mohol byť.
5. Sociálny a politický kontext: Súčasný tanec často odráža spoločenský a politický kontext, v ktorom vzniká. Používa sa ako nástroj na sebavyjadrenie, sociálnu kritiku a aktivizmus, pričom skúma témy ako identita, pohlavie, sexualita, ľudské vzťahy, vojna, chudoba a environmentálne problémy.
V dôsledku týchto faktorov sa súčasný tanec vyvinul ako samostatný žáner, ktorý zahŕňa inovácie, individualitu a skúmanie nových foriem pohybu, výrazu a umeleckej spolupráce.