Najstaršie dôkazy o tanci sa datujú do praveku, pričom jaskynné maľby a artefakty naznačujú, že ľudia sa zapájali do rytmických pohybov už v období 30 000 pred Kristom. Tieto rané tance mohli byť použité na rituálne účely, ako sú lovecké obrady, obrady plodnosti a náboženské obrady.
Staroveké civilizácie
Tanec bol neoddeliteľnou súčasťou starovekých civilizácií po celom svete. V Egypte sa tanec používal na náboženské rituály a zábavu a dokonca sa objavil aj v hieroglyfoch. V Grécku bol tanec považovaný za formu umenia a bol úzko spätý s divadlom a hudbou. V Ríme sa tanec používal pri náboženských aj spoločenských príležitostiach.
Stredoveká éra
Počas stredoveku bol tanec často vnímaný ako hriešna činnosť a Cirkev ho odrádzala. Tanec sa však naďalej predvádzal, často vo forme ľudových tancov a dvorných tancov.
Renesancia
Renesancia zaznamenala obnovený záujem o tanec a stal sa obľúbenou zábavou vyšších vrstiev. Na výučbu najnovších tancov boli najímaní taneční majstri, vydávali sa tanečné príručky.
Obdobie baroka
V barokovej ére sa vyvinuli nové tanečné formy, ako menuet a gavota. Tieto tance boli vysoko štylizované a často sa predvádzali na veľkých plesoch.
Klasická éra
Počas klasickej éry sa tanec stal rafinovanejším a elegantnejším. Dôraz bol kladený na ladnosť a presnosť a od tanečníkov sa očakávala dokonalá technika.
Romantická éra
V období romantizmu došlo k návratu k emotívnejšiemu a výraznejšiemu tancu. Táto éra zaznamenala vzostup baleríny a balety boli čoraz populárnejšie.
Moderná éra
Moderná éra videla tanec vymaniť sa z obmedzení tradičných foriem a techník. Tanečníci začali experimentovať s novými pohybmi a štýlmi a objavili sa nové tanečné formy ako jazz dance, step a hip-hop.
Súčasná éra
Tanec v súčasnej dobe sa neustále vyvíja a inovuje, pričom neustále vznikajú nové tanečné štýly a techniky. Tanec sa stal celosvetovým fenoménom a obľubujú ho ľudia všetkých vekových kategórií a kultúr.