Jeden z najstarších príkladov tanca sa nachádza v skalnom umení zo skalných úkrytov Bhimbetka v strednej Indii, ktoré sa datujú približne do roku 10 000 pred Kristom. Tieto skalné maľby zobrazujú ľudské postavy, ktoré sa venujú rôznym činnostiam vrátane tanca. Tanečníci sú znázornení, ako sa držia za ruky a tvoria kruhy a zdá sa, že sa rytmicky pohybujú podľa hudby.
Ďalší skorý príklad tanca sa nachádza v egyptských hrobových maľbách z obdobia Starej ríše (okolo 2686-2181 pred Kristom). Tieto maľby zobrazujú tanečníkov vystupujúcich na hostinách a iných spoločenských udalostiach. Tanečníci sú často predvádzaní v prepracovaných kostýmoch a šperkoch a zdá sa, že sú vo svojom umení vysoko kvalifikovaní.
Na základe týchto skorých príkladov je pravdepodobné, že prvé tance sa hrali na náboženské alebo spoločenské účely. Tanec mohol byť použitý na vyjadrenie radosti, rozprávanie príbehov alebo na spojenie s božským. Postupom času sa tanec rozvinul do zložitejšej formy umenia a stal sa dôležitou súčasťou mnohých kultúr po celom svete.
Tanec dnes obľubujú ľudia všetkých vekových kategórií a kultúr. Je to spôsob, ako sa vyjadriť, spojiť sa s ostatnými a jednoducho sa zabaviť. Tanec je dar, ktorý sa dedí z generácie na generáciu a naďalej je dôležitou súčasťou ľudskej kultúry.