Predstaví sa ako krásna a očarujúca žena s dlhými, nezviazanými vlasmi a hlasom, ktorý „[rytiera] rozochvieva túžbou“. Jej fyzická príťažlivosť a éterická prítomnosť rytiera očaria a vtiahnu ho do svojho sveta. Láka ho, aby opustil svoju pozemskú ríšu a nasledoval ju do ríše očarenia a krásy.
Ako sa báseň rozvíja, je zrejmé, že žena nie je taká, ako sa zdá. Zavedie rytiera na temné a pusté miesto, kde sa ocitne v pasci nočnej mory. Stáva sa z nej nemilosrdná, bezcitná postava, ktorá má radosť z rytierovho utrpenia a konečného zániku.
Žena symbolizuje klamlivú a deštruktívnu silu, ktorá predstavuje nebezpečenstvo podľahnutia ohromujúcim túžbam a opustenia rozumu. Stelesňuje myšlienku, že krása môže byť lákavá, ale pominuteľná, pričom pod povrchom často skrýva skrytú a zlovestnú pravdu.
V básni je žena označovaná ako „La Belle Dame sans Merci“, čo v preklade znamená „Krásna dáma bez milosti“. Už tento názov predznamenáva zradnú a nemilosrdnú povahu, ktorá sa v nej skrýva.