Po smrti sa Susie postupne vyrovnáva so svojou novou existenciou v „medzi“. Pozoruje svoju rodinu, spolužiakov a priateľov, ako kráčajú životom bez nej. Susieina perspektíva sa z nevinnej pozorovateľky posúva k zrelšej a chápavejšej duši.
Jej zmena je najzreteľnejšia v spôsobe, akým komunikuje so svojimi blízkymi. Na začiatku má problém s nimi komunikovať a cíti sa izolovaná od ich života. Ako však príbeh napreduje, Susie sa učí oslovovať svoju rodinu a priateľov prostredníctvom snov, spomienok a vízií.
Susie si navyše čoraz viac uvedomuje význam vlastného života a smrti. Začína chápať, aké dôležité je vážiť si každý okamih a žiť naplno. Táto novoobjavená múdrosť formuje jej interakcie s ostatnými a umožňuje jej nájsť uzavretie a uzdravenie.
Na konci románu Susie prijala svoju úlohu pozorovateľky a ochrankyne. Pochopila zmysel svojej existencie medzi tým a naučila sa nachádzať radosť v spojeniach, ktoré vytvára. Susieina premena z nevinného dievčaťa na múdru a súcitnú dušu je jednou z ústredných tém románu a slúži ako pripomienka hlbokých zmien, ktoré môže priniesť život a smrť.