Chlapec na hojdačke
je osamelá duša,
Zavesené vo vesmíre
medzi nebom a zemou,
Sníva o slobode,
lietania za hviezdami,
Ale zatiaľ
on je spokojný
vznášať sa vo vánku,
A nechajte starosti sveta
odplaviť preč.
Vetrík sa hrá s jeho vlasmi,
a slnko mu zohrieva tvár,
Cíti pocit pokoja
ktoré nikdy predtým nepoznal,
A pýta sa, či je to tak
aké to je byť skutočne šťastný.
Zostáva na hojdačke
kým bude môcť,
Snívať o všetkých možnostiach
ktoré ležia vpredu,
Keď konečne vystúpi,
je to nový človek,
Plný nádeje a ambícií,
A pripravený postaviť sa svetu.