Balet de cour:
_Ballet de cour_, forma divadelnej zábavy, ktorá spájala tanec, hudbu a divadlo, prekvitala počas vlády Ľudovíta XIV. Aktívne podporoval a podieľal sa na týchto prepracovaných dvorných baletoch, ktoré sa vyznačovali opulentnosťou a symbolikou. Samotný Ľudovít XIV. účinkoval v mnohých baletoch, pričom často preberal hlavné úlohy.
Academie Royale de Danse:
V roku 1661 založil Ľudovít XIV. Academie Royale de Danse, prvú oficiálnu tanečnú akadémiu na svete. Jeho cieľom bolo pozdvihnúť postavenie tanca a kodifikovať a učiť umenie. Položil základ pre klasické baletné techniky a koncepty používané dodnes.
Profesionalizácia tanca:
Pod záštitou a podporou Ľudovíta XIV. sa tanec rozvinul ako povolanie. Academie Royale de Danse vyškolila tanečníkov a tí začali vystupovať na profesionálnych javiskách. Tanec postupne získal uznanie ako umelecká forma.
Spoločenský tanec:
Ľudovít XIV. podporoval u svojho dvora a šľachty praktikovanie spoločenského tanca. Určil trend určitých druhov tancov, ako menuet a gavota, ktoré sa rozšírili mimo dvorských kruhov a stali sa módnymi v celej Európe.
Tanec ako kultúrna diplomacia:
Ľudovít XIV. používal tanec ako nástroj kultúrnej diplomacie. Do rôznych európskych krajín posielal francúzskych baletných tanečníkov a učiteľov do zahraničia, čím šíril francúzsky štýl a techniky tanca. To pomohlo vytvoriť francúzsky kultúrny vplyv a prestíž v Európe.
Vzor:
Osobná láska Ľudovíta XIV. k tancu a jeho oddanosť umeleckej forme inšpirovali ostatných. Jeho dvor bol centrom pre tanečníkov, choreografov a hudobníkov. Vysoká latka, ktorú pre tanec nastavil, pomohla pozdvihnúť jeho umelecký status.
Stručne povedané, angažovanosť Ľudovíta XIV v tanci zanechala trvalý vplyv na vývoj baletu a tanca všeobecne. Jeho príspevky pomohli premeniť tanec na rešpektovanú a rafinovanú formu umenia, čím sa stal neoddeliteľnou súčasťou európskej kultúry a pripravil pôdu pre jej ďalší rast a vývoj.