Začiatkom 20. storočia začali afroamerickí hudobníci experimentovať s miešaním prvkov blues, jazzu a boogie-woogie, čím vzniklo to, čo je známe ako „jump blues“ alebo „swing blues“. Umelci ako Louis Jordan, Big Joe Turner a Wynonie Harris sú považovaní za priekopníkov tohto zvuku.
Koncom 40. a začiatkom 50. rokov minulého storočia došlo k významnému vývoju, keď si bieli hudobníci začali požičiavať hudobné nápady a štýly od afroamerických umelcov. Tento proces, známy ako „cross-pollination“, videl prvky R&B, blues, country a boogie-woogie, ktoré sa spojili v elektrizujúcu novú formu hudby, ktorá sa stala známou ako rock n roll.
Popularita rock n rollu sa rozšírila po celých Spojených štátoch, čiastočne vďaka vzniku vplyvných rozhlasových staníc ako WLAC v Nashville, Tennessee, ktoré začali vysielať R&B hudbu pre širšie publikum. DJ Alan Freed má zásluhu za to, že prvýkrát použil termín „rock n roll“ počas svojich rozhlasových relácií na začiatku 50. rokov.
Počas 50. rokov zaznamenal rock n roll explóziu populárnych umelcov vrátane Elvisa Presleyho, Chucka Berryho, Little Richarda, Buddyho Hollyho a Jerryho Lee Lewisa. Každý umelec prispel svojím jedinečným štýlom a inováciami, čím ďalej posúval žáner do hlavného prúdu.
Úspech rock n rollu tiež spochybnil kultúrne a rasové bariéry, pretože si získal nadšenú sledovanosť medzi bielym aj afroamerickým publikom, stieral tradičné hranice a podporoval sociálnu integráciu prostredníctvom spoločných hudobných skúseností.