1. Povrchnosť: Holden vníma filmy ako povrchné a neautentické. Verí, že predstavujú idealizovanú a skreslenú verziu reality a ponúkajú nerealistické zobrazenia života a vzťahov. Holden má pocit, že ľudí, ktorí sa ponoria do filmov, priťahuje táto povrchnosť a strácajú kontakt so skutočnými a zmysluplnými aspektmi života.
2. Falošné postavy: Holden vyčíta postavám zobrazovaným vo filmoch, že sú umelé a nemajú hĺbku. Považuje tieto postavy za jednorozmerné a postrádajúce komplexnosť a autentickosť skutočných ľudí. Holden je presvedčený, že diváci sa nechajú vtiahnuť do povrchného kúzla týchto postáv bez toho, aby si uvedomili, že im chýba podstata.
3. Pasivita publika: Holdena frustruje, že sa ľudia nechávajú pasívne zabávať filmami. Verí, že skutočné zapojenie sa do umenia a života si vyžaduje aktívnu účasť a kritické myslenie, nie bezduchú konzumáciu predbaleného obsahu. Holden má pocit, že filmoví diváci podľahnú lákadlám pasívnej zábavy a strácajú schopnosť vytvárať si vlastné názory a skúsenosti.
4. Strata individuality: Holden sa obáva, že časté sledovanie filmov môže viesť k strate individuálnej identity. Obáva sa, že ľudia budú ovplyvnení hodnotami, presvedčeniami a správaním zobrazeným vo filmoch a stratia svoje vlastné jedinečné perspektívy a osobnosti. Holden verí, že táto zhoda potláča kreativitu a osobný rast.
5. Útek: Holden vníma filmy ako formu úniku, spôsob, ako sa vyhnúť zložitostiam a výzvam skutočného života. Verí, že ľudia utekajú do sveta filmov, aby sa vyhli vlastným problémom alebo útrapám každodennej existencie. Holden považuje túto tendenciu úniku za škodlivú, pretože bráni jednotlivcom konfrontovať a riešiť svoje osobné zápasy.
Prostredníctvom kritiky filmov a divákov vyjadruje Holden svoje rozčarovanie zo spoločenských hodnôt a kultúrnych noriem. Jeho negatívny postoj odzrkadľuje jeho túžbu po autenticite, ozajstnom medziľudskom spojení a hlbšom pochopení života za hranicou povrchnosti a umelosti, ktorú vníma vo filmoch.