Slovo „fajn“ sa zvyčajne píše ako pokyn na konci taktu alebo taktu v notovej osnove. Môže byť tiež skrátený ako „F“ alebo „Fin“. Okrem toho „Fajn“ môže tiež označovať špecifický koniec, najmä v klasickej alebo tradičnej hudbe, kde môže byť v skladbe viacero koncov alebo častí. V takýchto prípadoch sa interpret alebo dirigent môže rozhodnúť ukončiť skladbu „Fajn“ alebo pokračovať do alternatívneho konca, ak si to želá.
Stojí za zmienku, že používanie a interpretácia hudobných výrazov ako „fajn“ sa môže líšiť v závislosti od hudobného žánru a zámeru skladateľa. Preto je vždy najlepšie použiť špecifické pokyny a anotácie skladateľa, aby ste zabezpečili presnú interpretáciu a prevedenie hudobného diela.