1. Vnútorná hodnota: Umenie má neodmysliteľnú hodnotu a krásu, bez ohľadu na jeho predmet alebo kontext. Je cenený pre svoje estetické kvality, schopnosť vyvolať emócie a silu inšpirovať a poskytnúť potešenie.
2. Autonómia umenia: Umenie by nemalo byť obmedzované spoločenskými očakávaniami, morálnymi kódexmi alebo politickými tlakmi. Umelci majú slobodu vyjadrovať sa autenticky a skúmať tvorivé možnosti bez zaťaženia vonkajšími očakávaniami.
3. Osobný prejav: Umenie je formou osobného vyjadrenia, kde umelci prostredníctvom svojej práce sprostredkúvajú svoje jedinečné perspektívy, skúsenosti a emócie. Umožňuje jednotlivcom skúmať svoj vnútorný svet a komunikovať ho s ostatnými.
4. Umelecký zážitok: Zážitok z umenia je ústredným prvkom tejto filozofie. Venovať sa umeniu, či už ako tvorca alebo pozorovateľ, sa považuje za hodnotnú a obohacujúcu činnosť, ktorá zvyšuje kvalitu života.
5. Zmyslové a emocionálne reakcie: Umenie sa neobmedzuje na racionálne myslenie alebo intelektuálnu analýzu. Jeho cieľom je vyvolať zmyslové a emocionálne reakcie a ponúknuť estetické a viscerálne zážitky, ktoré hlboko rezonujú s jednotlivcami.
6. Integrácia umenia a života: Umenie sa považuje za neoddeliteľnú súčasť života, nie je od neho oddelené. Zlepšuje naše chápanie ľudských skúseností, dodáva krásu nášmu okoliu a podporuje kreativitu v rôznych aspektoch života.
Filozofia „umenia pre život“ vznikla koncom 19. storočia, najmä v súvislosti s estetickým hnutím a hnutím dekadentov v Európe. Ovplyvnila ďalšie umelecké hnutia, ako je symbolizmus a modernizmus, a naďalej rezonuje medzi umelcami, kritikmi a umeleckými nadšencami, ktorí oceňujú umenie pre jeho vnútorné kvality a transformačné zážitky, ktoré ponúka.