Tu je dôvod:
* Frankensteinova okamžitá reakcia: Opisuje stvorenie ako „ohavné“, „príšerné“ a „ohavné“. Od hrôzy cúvne a takmer omdlie.
* Jeho fyzické reakcie: Opisuje, že sa cíti chorý, ohromený a odpudzovaný „špinavým“ a „rozloženým“ vzhľadom stvorenia.
* Jeho vnútorný boj: Je v rozpore medzi jeho túžbou vytvoriť život a znechutením, ktoré cíti nad jeho stvorením. Hovorí o netvorovi ako o „nenávistnom“, „úbohom“ a „úbohom“, čím zdôrazňuje jeho vnútorný odpor.
Avšak „odstrčený“ nie je jediný pocit, ktorý zažíva. Frankenstein tiež pociťuje zodpovednosť a vinu za to, že stvorenie vytvoril. Táto komplexná emocionálna reakcia ho núti opustiť svoj výtvor a nakoniec vedie k tragédii románu.
Je dôležité poznamenať: Text ponecháva priestor na individuálnu interpretáciu. Niektorí čitatelia môžu vidieť Frankensteinovu reakciu iba ako reakciu odporu, zatiaľ čo iní ju môžu vnímať ako jemnejšiu zmes hrôzy, viny a ľútosti.