1. Umenie ako symbol moci a prestíže :Umelci pochopili dôležitosť umenia pri premietaní majestátnosti francúzskej monarchie. Mnoho umeleckých diel malo za cieľ osláviť kráľa, jeho dvor a národ. Sám Ľudovít XIV bol veľkým patrónom umenia a objednal si množstvo obrazov, sôch a architektonických projektov, ktoré zobrazovali jeho moc a autoritu.
2. Baroko a klasicizmus v architektúre :Francúzski architekti čerpali inšpiráciu z klasickej rímskej architektúry a bujarého barokového štýlu. Budovy ako palác vo Versailles, ktoré navrhli Louis Le Vau a Jules Hardouin-Mansart, boli príkladom tohto spojenia štýlov, ktoré sa vyznačujú symetriou, majestátnosťou a bohatou výzdobou.
3. Dôraz na portrétovanie :Portréty boli obľúbeným žánrom medzi francúzskymi umelcami počas 17. storočia. Dvorní maliari ako Hyacinthe Rigaud a Pierre Mignard vytvorili lichotivé portréty kráľa a jeho sprievodu, zachytávajúce bohatstvo a sofistikovanosť francúzskej aristokracie.
4. Náboženské umenie a protireformácia :Popri dvorskom umení zostali životne dôležité aj náboženské témy. Počas 17. storočia bolo postavených alebo zrekonštruovaných mnoho kostolov, ktoré vystavujú dych vyrážajúce náboženské maľby a sochy. Tieto umelecké diela sa snažili posilniť katolícku vieru a spiritualitu v reakcii na protestantskú reformáciu.
5. Académie Royale de Peinture et de Sculpture (Kráľovská akadémia maliarstva a sochárstva) :Akadémia založená v roku 1648 hrala kľúčovú úlohu pri propagácii a regulácii umenia vo Francúzsku. Stanovilo prísne štandardy pre umelecké vzdelávanie, ovplyvnené klasickými ideálmi, a propagovalo umenie ako výraz národnej prestíže a identity.
6. Vplyv na literatúru :Literárna scéna vo Francúzsku prekvitala aj počas 17. storočia. Dramatici ako Molière používali satiru a komédiu na kritiku spoločnosti a mravov a zároveň oslavovali francúzske kultúrne úspechy. Spisovatelia ako Jean Racine a Pierre Corneille skúmali klasické témy a zdokonaľovali umenie drámy.
7. Rozvoj umeleckej špecializácie :Umelci sa začali špecializovať na špecifické žánre, ako je portrét, krajinomaľba alebo zátišie, čo viedlo k väčšej rozmanitosti a zjemneniu umeleckého prejavu.
8. Umenie a veda :V súlade s rastúcim záujmom o vedecké bádanie niektorí umelci zakomponovali do svojich diel vedecké objavy a pozorovania, najmä v oblasti botanickej ilustrácie a vedeckej ilustrácie.
9. Záštita a sociálna mobilita :Záštita bohatých jednotlivcov a kráľovský dvor poskytovali talentovaným umelcom príležitosti na získanie uznania, spoločenského postavenia a ekonomického úspechu, čím sa posilnila sociálna mobilita umelcov.
10. Kultúrna výmena :Vplyv Francúzska na umenie presiahol jeho hranice. Francúzski umelci boli pozvaní pracovať na iných európskych dvoroch a umelecké diela z Francúzska boli veľmi vyhľadávané zberateľmi, čo prispelo k šíreniu francúzskych umeleckých štýlov po Európe.
Stručne povedané, 17. storočie vo Francúzsku bolo obdobím umeleckého rozkvetu a inovácií, ktoré odrážalo moc, bohatstvo a kultúrne ambície národa. Umelci reagovali na historický kontext vytvorením veľkolepých umeleckých diel, ktoré oslavovali majestátnosť monarchie, skúmali náboženské a klasické témy a hrali zásadnú úlohu pri formovaní kultúrnej identity Francúzska, ktorá dodnes ovplyvňuje umenie a kultúru.