Obdobie neskorého baroka (1650 – 1750) došlo k posunu k homofónnejšiemu štýlu kompozície, v ktorom jednu melodickú linku sprevádzajú akordy. Medzi skladateľov tohto obdobia patria George Frideric Handel, Antonio Vivaldi a Domenico Scarlatti.
Tu sú niektoré zo špecifických rozdielov medzi obdobím raného a neskorého baroka:
* Textúra: Hudba raného baroka je často viac kontrapunktická, s viacerými melodickými linkami, ktoré sa navzájom prelínajú. Neskoro baroková hudba je skôr homofónna, s jednou hlavnou melódiou sprevádzanou akordmi.
* Harmónia: Hudba raného baroka často využíva disonantné harmónie, ktoré vytvárajú pocit napätia a vzrušenia. V neskorej barokovej hudbe sa častejšie využívajú súhlasné harmónie, ktoré vytvárajú pocit pokoja a mieru.
* Rytmus: Hudba raného baroka má často rýchle a živé tempo. Neskoro baroková hudba má skôr pomalé a majestátne tempo.
* Prístroje: Hudba raného baroka je často bodovaná pre malé súbory, ako sú komorné zoskupenia alebo sólové nástroje s basso continuo. Neskoro baroková hudba je skôr bodovaná pre veľké orchestre.
Samozrejme, toto sú len všeobecné trendy. Z týchto pravidiel existuje veľa výnimiek a niektorí skladatelia dokonca vo svojej hudbe miešali prvky raného a neskorého baroka.