Vo Wagnerovom Gesamtkunstwerku boli všetky prvky umeleckej tvorby starostlivo integrované, aby sa navzájom posilňovali a umocňovali. Hudba hrala ústrednú úlohu, no bola pretkaná ďalšími umeleckými zložkami, aby vytvorila pre divákov multizmyslový a komplexný zážitok.
Cieľom Gesamtkunstwerku bolo prekročiť obmedzenia jednotlivých umeleckých foriem a dosiahnuť vyššiu úroveň umeleckého prejavu. Wagner veril, že spojením rôznych umeleckých prvkov dokáže vytvoriť silnejší a emocionálne pôsobivejší zážitok, ktorý zaujme publikum a prenesie ho do sveta umeleckého diela.
Gesamtkunstwerk sa stal základným princípom vo Wagnerových operách, najmä v jeho neskorších dielach ako „Prsteň Nibelungov“ a „Parsifal“. Tieto diela ukázali jeho inovatívny prístup ku kombinovaniu hudby, drámy a vizuálnych prvkov, ako sú prepracované scénické návrhy a osvetlenie, s cieľom vytvoriť pohlcujúce divadelné zážitky.
Wagnerov koncept Gesamtkunstwerk mal hlboký vplyv na vývoj opery a iných umeleckých foriem koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Inšpirovalo iných umelcov a hnutia, ako je hnutie symbolistov a Bauhaus, aby preskúmali podobné myšlienky kombinovania a syntézy rôznych umeleckých prvkov na vytvorenie holistických a viacrozmerných umeleckých diel.