- Dôraz na individualitu: Renesancia zaznamenala odklon od kolektívnej, feudálnej kultúry stredoveku k individualistickejšej mestskej kultúre. To viedlo k väčšiemu dôrazu na potenciál a kreativitu jednotlivca, čo sa odrazilo aj na tvorbe produkovanej v tomto období.
- Záujem o klasickú kultúru: Renesancia zaznamenala obnovený záujem o klasickú kultúru Grécka a Ríma. To viedlo k štúdiu klasických textov a umenia, ktoré malo hlboký vplyv na vývoj renesančného umenia, architektúry a literatúry.
- Sekularizmus: Renesancia zaznamenala pokles moci a vplyvu Cirkvi, čo viedlo k sekulárnejšej kultúre. To viedlo k zvýšenému zameraniu sa na svetské témy v umení a literatúre, ako aj k väčšiemu dôrazu na vlastné skúsenosti jednotlivca.
- Empirizmus: Renesancia zaznamenala odklon od abstraktného, teoretického poznania stredoveku k viac empirickému, praktickému poznaniu. To viedlo k väčšiemu dôrazu na pozorovanie a experimentovanie, čo sa odrazilo vo vedeckom pokroku dosiahnutom počas tohto obdobia.
- Humanizmus: Renesanční myslitelia verili v prirodzený potenciál ľudských bytostí. Verili, že vzdelaním môžu ľudia dosiahnuť veľké veci. To sa odráža v dielach humanistických spisovateľov ako Dante, Petrarca a Erasmus.