Sfumato (v taliančine „smoky“) je technika, ktorá využíva jemné prechody medzi svetlom a tmou na vytvorenie jemného, zahmleného efektu. Je to dosiahnuté použitím veľmi tenkých vrstiev farby, postupným miešaním jednej farby do druhej. To dáva ilúziu hĺbky a objemu, najmä v tvárach jeho postáv.
Tu je spôsob dosiahnutia sfumato:
* Zasklenie: Raphael vytvoril vrstvy priesvitných glazúr, pričom každá vrstva bola o niečo tmavšia alebo svetlejšia ako predchádzajúca. To umožnilo postupné prechody a pocit hĺbky.
* Kefovanie: Používal jemné štetce na miešanie farieb, čím vytváral jemné variácie v tóne a štruktúre.
* Dabovanie: Raphael niekedy používal techniku dabbingu na vytváranie svetiel a tieňov, najmä v očiach a perách. To pridalo pocit realizmu a jasu.
Zatiaľ čo sfumato bola jeho primárna technika, Raphael používal aj iné techniky v závislosti od konkrétneho detailu a efektu, ktorý chcel dosiahnuť.
Ďalšie techniky používané Raphaelom:
* Chiaroscuro: Použitie silných kontrastov medzi svetlom a tmou na vytvorenie hĺbky a objemu.
* Lineárna perspektíva: Použitie matematických princípov na vytvorenie pocitu hĺbky a priestoru na plátne.
* Skrátenie: Skresľovanie proporcií postáv, aby sa vytvorila ilúzia ich presahovania do priestoru diváka.
Kombinácia týchto techník, najmä sfumato, umožnila Raphaelovi vytvoriť jeho ikonické obrazy Madony, známe pre svoju krásu, realizmus a emocionálnu hĺbku.