Fragonard je známy svojimi podmanivými maľbami, ktoré zachytávajú ľahkomyseľnosť a romantiku éry rokoka, často zobrazujúce scény dvorenia, zvádzania a idylickej krajiny. Pod povrchom jeho hravých kompozícií sa však často skrýva náznak melancholického podtónu, naznačujúci prchavosť k rozkoši a neodvratnému plynutie času.
Túto jemnú melanchóliu možno vidieť v jeho najznámejších dielach, ako napríklad:
* Hojdačka (1767): Obraz, ktorý zobrazuje bezstarostnú scénu mladej ženy hojdajúcu sa so svojím milencom, naznačuje aj krehkosť ich tajného vzťahu a potenciál škandálu.
* "The Happy Accidents of the Swing" (1767): Toto dielo zobrazuje mladú ženu, ktorá sa hojdá s pozorujúcim biskupom, čo naznačuje potenciál pre priestupok a prchavú povahu vášne.
* "Stretnutie" (1773): Obraz zachytáva ukradnutý moment intimity dvoch milencov, no tlmená farebnosť a melancholický výraz ženy naznačujú pocit túžby a nestálosti.
Fragonardova schopnosť spájať hravú rokokovú estetiku s nádychom melanchólie odlišuje jeho prácu a umožňuje mu zachytiť zložitosť ľudských emócií s hlbokými nuansami.