Kontrast označuje rozdiel medzi svetlými a tmavými plochami na maľbe. Dá sa to vytvoriť použitím rôznych hodnôt (svetlosť alebo tmavosť) rovnakej farby alebo použitím rôznych farieb, ktoré sú komplementárne alebo opačné na farebnom koliesku. Kontrast pomáha vytvárať pocit hĺbky tým, že niektoré oblasti maľby ustupujú do pozadia, zatiaľ čo iné vystupujú dopredu.
Chiaroscuro je technika, ktorá využíva silné kontrasty svetla a tmy na vytvorenie pocitu drámy a realizmu. Túto techniku spopularizovali talianski renesanční umelci ako Caravaggio a Rembrandt. Chiaroscuro možno použiť na vytvorenie rôznych efektov, ako je zvýraznenie určitých predmetov alebo postáv, vytvorenie pocitu tajomstva alebo predtuchy, alebo jednoducho pridanie hĺbky a rozmeru maľbe.
Kontrast aj šerosvit sú základnými nástrojmi pre realistických maliarov, pretože pomáhajú vytvárať pocit hĺbky, rozmeru a realizmu v ich práci.
Tu je niekoľko konkrétnych príkladov toho, ako sa kontrast a šerosvit používajú v realistickej maľbe:
* V obraze „Posledná večera“ od Leonarda da Vinciho sa kontrast používa na vytvorenie pocitu drámy a napätia. Jasné svetlo sviec zvýrazňuje tváre učeníkov, zatiaľ čo tmavé pozadie vytvára pocit tajomstva a predtuchy.
* V obraze „Mona Lisa“ od Leonarda da Vinciho je šerosvit použitý na vytvorenie pocitu hĺbky a rozmeru. Svetlo jemne dopadá na tvár Mony Lisy, zvýrazňuje jej črty a vytvára pocit realizmu. Tmavé pozadie pomáha ustúpiť do pozadia a vytvára pocit hĺbky.
* V obraze „Sixtínska madona“ od Raphaela je kontrast použitý na vytvorenie zmyslu pre rovnováhu a harmóniu. Jasné farby rúcha Panny Márie kontrastujú s tmavými farbami pozadia a vytvárajú pocit vizuálnej rovnováhy.
Toto je len niekoľko príkladov toho, ako sa v realistickej maľbe používa kontrast a šerosvit. Tieto dve techniky sú nevyhnutné na vytvorenie pocitu hĺbky, rozmeru a realizmu v akomkoľvek umeleckom diele.