História umelej inteligencie (AI) siaha až do začiatku 19. storočia, keď matematici a filozofi začali skúmať možnosť vytvorenia strojov, ktoré by dokázali samostatne myslieť. V roku 1843 Ada Lovelace, dcéra básnika Lorda Byrona, napísala algoritmus pre analytický stroj, mechanický univerzálny počítač navrhnutý Charlesom Babbageom. Tento algoritmus je považovaný za prvý počítačový program, ktorý bol kedy napísaný.
Na začiatku 20. storočia niekoľko matematikov a filozofov významne prispelo k oblasti AI. Boli medzi nimi Alan Turing, ktorý vyvinul Turingov test na meranie inteligencie stroja, a Norbert Wiener, ktorý zaviedol termín „kybernetika“ na opis štúdia riadiacich systémov.
V roku 1943 sa uskutočnil letný výskumný projekt v Dartmouthe o umelej inteligencii, ktorý sa často považuje za zrod AI. Počas konferencie skupina výskumníkov vedená Johnom McCarthym vyvinula súbor návrhov na vývoj AI, vrátane myšlienky použitia symbolov na reprezentáciu informácií a využitia logického uvažovania na riešenie problémov.
V nasledujúcich desaťročiach dosiahol výskum AI rýchly pokrok. V 50. rokoch 20. storočia bola vyvinutá oblasť strojového učenia, ktorá sa zaoberá vývojom algoritmov, ktoré sa dokážu učiť z údajov. V 60. rokoch sa rozvinula oblasť spracovania prirodzeného jazyka, ktorá sa zaoberá vývojom algoritmov, ktoré dokážu porozumieť a generovať ľudský jazyk. V sedemdesiatych rokoch sa rozvinula oblasť expertných systémov, ktorá sa zaoberá vývojom algoritmov, ktoré dokážu riešiť problémy v špecifických doménach, akými sú medicína a financie.
V 80. rokoch došlo k spomaleniu výskumu AI kvôli nedostatku výpočtového výkonu a ťažkostiam pri reprezentácii vedomostí v počítači. V 90. rokoch však bola oblasť AI oživená vývojom rýchlejších počítačov a používaním štatistických techník na reprezentáciu vedomostí.
V 21. storočí sa AI stala hlavnou silou v technologickom priemysle. Aplikácie poháňané AI sa používajú v širokej škále oblastí vrátane zdravotníctva, financií, výroby, dopravy a zábavy. Umelá inteligencia sa používa aj na vývoj nových technológií, ako sú autá s vlastným riadením, rozpoznávanie tváre a spracovanie prirodzeného jazyka.
Kľúčoví ľudia vo vývoji AI
* Ada Lovelace (1815 – 1852) :Ada Lovelace je často nazývaná „matkou výpočtovej techniky“ kvôli jej práci na analytickom stroji. Pripisuje sa jej aj napísanie prvého počítačového programu.
* Alan Turing (1912-1954) :Alan Turing bol britský matematik a počítačový vedec, ktorý významne prispel k oblasti AI. Preslávil sa najmä prácou na Turingovom teste, čo je spôsob merania inteligencie stroja.
* Norbert Wiener (1894-1964) :Norbert Wiener bol americký matematik a kybernetik, ktorý významne prispel k oblasti AI. Preslávil sa najmä svojou prácou o kybernetike, čo je štúdium riadiacich systémov.
* John McCarthy (1927-2011) :John McCarthy bol americký počítačový vedec, ktorý je považovaný za otca umelej inteligencie. Bol profesorom na Stanfordskej univerzite a bol riaditeľom Stanfordského laboratória umelej inteligencie.
Časová os kľúčových udalostí vo vývoji AI
* 1843 :Ada Lovelace píše prvý počítačový program pre analytický stroj.
* 1943 :Koná sa letný výskumný projekt v Dartmouthe o umelej inteligencii, ktorý sa často považuje za zrod AI.
* 50. roky 20. storočia :Oblasť strojového učenia je rozvinutá.
* 60. roky 20. storočia :Rozvíja sa oblasť spracovania prirodzeného jazyka.
* 70. roky 20. storočia :Oblasť expertných systémov je rozvinutá.
* 80. roky 20. storočia :Výskum AI sa spomaľuje kvôli nedostatku výpočtového výkonu a ťažkostiam pri reprezentácii vedomostí v počítači.
* 90. roky 20. storočia :Výskum AI sa oživil s vývojom rýchlejších počítačov a používaním štatistických techník na reprezentáciu vedomostí.
* 21. storočie :AI sa stáva hlavnou silou v technologickom priemysle.