Silné stránky:
* Pozorný: Rozprávač má bystrý zmysel pre detail a rýchlo si všimne jemné náznaky v akciách a výrazoch druhých. To mu umožňuje poskladať udalosti hry a pochopiť motiváciu postáv.
* Vtipné: Má suchý dôvtip a dokáže nájsť humor v trápnych a často absurdných situáciách, ktoré sa odohrávajú. Vďaka tomu je hra pútavá a divákov baví.
* Úprimné: Je úprimný vo svojom vlastnom hodnotení svojich činov a nedostatkov. Je introspektívny a schopný sebareflexie, vďaka čomu sa stáva príbuzným pre publikum.
Neslabé stránky:
* Zavádzané: Spočiatku je zaslepený vlastnými predsudkami a domnienkami, čo vedie k sérii nedorozumení. Jeho nedostatok otvorenej komunikácie a empatie situáciu zhoršuje.
* Sklon k prílišnému premýšľaniu: Má tendenciu prehnane analyzovať udalosti a robiť unáhlené závery, čo vedie k zbytočnej úzkosti a zmätku.
* Zraniteľné: Napriek svojej vonkajšej sebadôvere je rozprávač hlboko neistý a bojí sa odmietnutia. Táto zraniteľnosť podnecuje jeho tendenciu nesprávne interpretovať situácie a robiť unáhlené rozhodnutia.
Celkovo:
Rozprávač v „Miernom nedorozumení“ je chybná, ale v konečnom dôsledku sympatická postava. Je dôkazom toho, že nedorozumenia môžu vzniknúť aj z tých najmenších nesprávnych interpretácií a dôležitosti jasnej komunikácie vo vzťahoch. Jeho cesta sebapoznania a zmierenia s manželkou ponúka dojímavú reflexiu ľudského stavu.
Stojí za zmienku:
* Samotný názov hry zdôrazňuje tendenciu rozprávača k nepochopeniu.
* Postava rozprávača poskytuje ostrý kontrast k ostatným postavám v hre a zdôrazňuje ich vlastné nedostatky a predsudky.
* Hra humorom odhaľuje absurdnosť situácie a smiešnosť predpokladov rozprávača.
Skúmaním silných a slabých stránok rozprávača hlbšie porozumieme témam hry a ľudskej skúsenosti.