1. Nerozoznateľnosť stromu: Stromy v básni sú opísané ako „prázdnota“ a „bez listov“. To naznačuje neplodnú a prázdnu krajinu bez života a detailov. Nedostatok listov, ktoré sú zvyčajne spojené s rastom a obživou, ďalej zdôrazňuje myšlienku neplodnosti a úmrtnosti.
2. Neprítomnosť oráča: Oráč, ktorý je zvyčajne spájaný s pestovaním a rastom, je opísaný ako „preč“ a „nie je tam“. Jeho neprítomnosť vytvára pocit prázdnoty a opustenosti, akoby krajina bola ponechaná svojmu osudu a pomaly podlieha rozkladu a smrti.
3. Monotónnosť a opakovanie: Báseň sa vyznačuje zmyslom pre monotónnosť a opakovanie, pričom fráza „Vietor blýska trávou“ sa opakuje viackrát. Toto opakovanie vytvára hypnotický efekt, vťahuje čitateľa do atmosféry prázdnoty a smrteľnosti básne. Naznačuje cyklický charakter života a smrti, kde sú rast a úpadok nekonečne prepojené.
4. Nedostatok vitality: Báseň predstavuje svet bez žiarivých farieb, života či pohybu. Obrázky sú pochmúrne a tlmené, s odkazmi na „hnedé kamene“, „vyblednutú burinu“ a „mŕtvy vzduch“. Tieto snímky posilňujú pocit prázdnoty a smrteľnosti a naznačujú krajinu, ktorá je bez akejkoľvek životnej sily.
Celkovo stromy a oráč v básni prispievajú k obrazu prázdnoty a smrteľnosti tým, že predstavujú absenciu života, rastu a vitality. Neúrodné stromy, neprítomný oráč a opakujúca sa monotónna obraznosť vytvárajú pustú krajinu, ktorá vyvoláva pocit prázdnoty a rozkladu, odzrkadľujúc témy prázdnoty a smrteľnosti, ktoré sa tiahnu celou básňou.