Charakteristiky objektívneho rozprávača:
1. Nestrannosť: Rozprávač sa vyhýba tomu, aby sa prikláňal na stranu alebo odhaľoval svoje osobné pocity o postavách alebo udalostiach v príbehu. Poskytujú informácie nezaujatým spôsobom, bez posudzovania alebo vyjadrovania akýchkoľvek preferencií.
2. Obmedzená perspektíva: Objektívni rozprávači majú zvyčajne obmedzenú perspektívu, zdieľajú iba to, čo možno pozorovať a počuť, bez toho, aby sa ponorili do myšlienok alebo emócií postáv (pokiaľ to nie je výslovne potrebné pre dej).
3. Externé zameranie: Rozprávanie sa zameriava skôr na vonkajšie činy a udalosti než na vnútorné myšlienky alebo emócie. Rozprávač pôsobí ako vonkajší pozorovateľ, ktorý skôr popisuje, čo sa deje, než analyzuje, prečo sa to deje.
4. Nastavenie scény: Objektívni rozprávači uprednostňujú prostredie scény a poskytovanie faktických informácií o okolí, čím čitateľom poskytujú živý obraz prostredia, v ktorom sa príbeh odohráva.
5. Použitie tretej osoby: Objektívne príbehy sa zvyčajne rozprávajú z pohľadu tretej osoby (on/ona/to). To umožňuje pocit vzdialenosti medzi rozprávačom a postavami, čo prispieva k nestrannosti rozprávania.
6. Presné informácie: Cieľom objektívnych príbehov je prezentovať presné a spoľahlivé informácie. Rozprávač zámerne neskresľuje ani nezveličuje udalosti, aby podporil konkrétny uhol pohľadu.
7. Neodsudzujúci tón: Tón rozprávania je zvyčajne priamočiary, opisný a vecný, pričom sa vyhýba emocionálnemu jazyku, ktorý by mohol ovplyvniť vnímanie čitateľov.
Zaujatím objektívneho naratívneho postoja autor umožňuje čitateľom vytvárať si vlastné závery a interpretácie príbehu bez toho, aby bol ovplyvnený osobnými predsudkami rozprávača. Tento prístup môže dodať príbehu pocit autentickosti a podporiť kritické myslenie medzi čitateľmi.