1. Synovská a náboženská povinnosť:Antigona sa cítila prinútená splniť si svoju posvätnú povinnosť sestry uctiť si pamiatku svojho zosnulého brata Polyneika. V starovekom gréckom náboženstve sa považovalo za hriech nechať zosnulých nepochovaných, pretože im to odopieralo správny prechod do posmrtného života.
2. Úcta k Božím zákonom:Antigona verila, že nepísané, večné zákony bohov, o ktorých hovorila ako o „spravodlivosti pochádzajúcej od bohov“ (Sofoklés, Antigona), majú vyššiu autoritu ako Kreónove nariadenia. Pochovanie Polyneice považovala za akt náboženskej a mravnej zbožnosti.
3. Vzbura proti tyranii:Antigonin vzdor proti Kreónovmu rozkazu možno vnímať aj ako akt odporu proti tomu, čo vnímala ako jeho tyranskú a nespravodlivú vládu. Kreónov dekrét porušil božské zákony a Antigonino svedomie, čo ju viedlo k tomu, aby sa postavila proti jeho utláčateľskej autorite.
4. Rodinné putá:Antigonin blízky vzťah s bratom a puto lojality a lásky medzi súrodencami boli zásadné pri formovaní jej rozhodnutia. Aj keď Polyneices bojoval proti Thébám (ich mestu), Antigona ho odmietla opustiť v smrti.
5. Česť a odkaz:Tým, že Antigona vzdorovala Kreónovi a ctila svojho brata, verila, že podporuje česť rodiny a zachováva ich odkaz. Cítila, že je kľúčové brániť Polyneicesovu povesť a zabezpečiť, aby jeho duša našla pokoj v posmrtnom živote.
6. Osobná integrita a morálna odvaha:Antigonine činy ukázali jej silný zmysel pre osobnú integritu a jej ochotu postaviť sa za svoje presvedčenie, dokonca aj napriek prísnym trestom a spoločenskému nesúhlasu. Morálne zásady uprednostňovala pred osobnou bezpečnosťou či spoločenskými konvenciami.
Je dôležité poznamenať, že motívy Antigony sú prezentované Sofoklesom so značnými sympatiami, čo z nej robí tragickú hrdinku hry. Jej presvedčenie o dôležitosti rodinných zväzkov, morálnych povinností a dodržiavania božských zákonov vedie k jej konečnému pádu, ale zároveň zdôrazňuje jej neochvejnú oddanosť spravodlivosti, náboženským hodnotám a posvätnosti rodinných zväzkov.