1. Časové posuny :Hra sa posúva tam a späť medzi súčasnosťou, kde Dysart vyšetruje čin Alana Stranga oslepenia šiestich koní, a minulosťou, keď Alan vyrastal a vytváral si intenzívne spojenie s koňmi. Táto nelineárna štruktúra vytvára pocit intríg a očakávania a postupne odhaľuje udalosti vedúce k ústrednému konfliktu.
2. Viaceré perspektívy :Hra predstavuje udalosti očami rôznych postáv, vrátane Dysarta, Alana Stranga, jeho rodičov Franka a Dory Strangovcov a Horsemana, hlavného čeľadníka v stajniach, kde Alan pracoval. Tento mnohostranný príbeh umožňuje divákom hlbšie porozumieť postavám a ich motiváciám.
3. Symbolizmus :Shaffer používa v hre rôzne symboly na zlepšenie jej tematického skúmania. Samotné kone slúžia ako symboly slobody, sexuality a neskrotnej prírody. Stajňa predstavuje Alanovu svätyňu a jeho spojenie s konským svetom. Oslepenie koní symbolizuje zničenie nevinnosti a stret medzi ľudskou civilizáciou a prvotnými inštinktmi.
4. Výsluchy :Hra obsahuje intenzívne výsluchové scény medzi Dysartom a Alanom, kde sa psychiater ponorí do Alanovej minulosti a vnútorných konfliktov. Tieto konfrontácie budujú napätie a odhaľujú zásadné informácie o Alanových motiváciách, čím dodávajú jeho postave vrstvy zložitosti.
5. Rituálne prvky :Hra obsahuje prvky rituálu a náboženskej symboliky. Alanova fascinácia koňmi a jeho oslepenie nadobúdajú slávnostný aspekt, čo naznačuje hlbšie spojenie so starými mýtmi a rituálmi. Skúmanie prvotných pohnútok a hraníc ľudského správania je naplnené týmito rituálnymi podtónmi.
6. Sny a halucinácie :Dysart aj Alan zažívajú sny a halucinačné sekvencie, ktoré stierajú hranice medzi realitou a podvedomím. Tieto snové stavy poskytujú pohľad na vnútorné myšlienky, strachy a túžby postáv a prehlbujú ich psychologickú zložitosť.
Celkovo, použitie štrukturálnych zariadení Petera Shaffera v Equus vytvára dynamický a viacvrstvový divadelný zážitok, ktorý umocňuje témy hry, vývoj postavy a emocionálny vplyv.