Hlavné témy Sonnet 18 sú:
Láska: Báseň je oslavou lásky a krásy hovorcovho milovaného. Rečník je úplne nadšený svojou milovanou a verí, že je to najkrajšia a najdokonalejšia osoba na svete.
Príroda: Rečník používa prírodu ako metaforu krásy a dokonalosti svojej milovanej. Prirovnáva ju k letnému dňu, ruži a šperku.
Nesmrteľnosť: Hovorca verí, že krása jeho milovanej nikdy nevybledne ani po jej smrti. Hovorí, že jej krása bude „večné leto“ a že „bude žiť v kráse svojho vzhľadu“.
Sonet 73 od Williama Shakespeara je pochmúrnejšia a reflexívnejšia báseň. Ide o kontempláciu rečníka nad vlastnou smrteľnosťou a nevyhnutnosťou smrti. Sonet sa začína tým, že rečník hovorí, že je „z toho všetkého unavený“, čo znamená, že je unavený životom a svetom. Ďalej hovorí, že radšej zomrie, ako by mal žiť vo svete, kde je všetko dočasné a podlieha zmenám.
Hlavné témy Sonnetu 73 sú:
Úmrtnosť: Báseň je meditáciou o vlastnej smrteľnosti rečníka a o nevyhnutnosti smrti. Hovorca si uvedomuje, že starne a že nakoniec zomrie.
Nestálosť: Rečník sa zamýšľa nad nestálosťou života a sveta. Hovorí, že všetko podlieha zmenám a rozkladu a nič netrvá večne.
Túžba po smrti: Rečník vyjadruje túžbu po smrti a hovorí, že radšej zomrie, ako by žil vo svete, kde je všetko dočasné a podlieha zmenám.
Porovnanie a kontrast:
Aj keď sú oba sonety od toho istého autora, majú veľmi odlišné témy. Sonnet 18 je radostnou oslavou lásky a krásy, zatiaľ čo Sonnet 73 je pochmúrnou a reflexívnou meditáciou o smrteľnosti a nestálosti. Sonet 18 je plný nádeje a optimizmu, zatiaľ čo Sonet 73 je plný zúfalstva a pesimizmu. Oba sonety sú však nádherné a dojemné umelecké diela, ktoré ponúkajú pohľad do ľudskej skúsenosti.