Tu je úryvok z hry (V. dejstvo, scéna I), ktorý zobrazuje ich interakciu:
Lekárnik:"Kto volá tak nahlas?"
Romeo:"Poď sem, človeče. Vidím, že si chudobný."
Hold, je tam štyridsať dukátov. Nechaj ma
Drama jedu, taká skoro rýchla výbava
Ako sa rozptýli všetkými žilami
Aby ten, kto berie život unavený, padol mŕtvy,
A že kmeň môže byť vydýchnutý
Prudko ako narýchlo vystrelený prášok
Ponáhľaj sa z útrob osudného dela."
Lekárnik:„Mám také smrteľné drogy, ale mantovský zákon
Je smrťou pre každého, kto ich vysloví."
Rómeo:„Si taký holý a plný úbohosti,
A bojíš sa zomrieť? Hlad je v tvojich lícach,
Potreba a útlak hladujú v tvojich očiach.
Na chrbte ti visí opovrhnutie a žobranie;
Svet nie je tvojím priateľom ani zákonom sveta;
Svet neposkytuje žiadny zákon, ktorý by ťa obohatil.
Potom nebuď chudobný, ale rozbi ho a vezmi si toto."
Lekárnik:„Moja chudoba, ale nie moja vôľa, súhlasí.
Vezmite si tento elixír, ak máte silu srdca
Aby som to vypil."
Pri tejto výmene názorov Romeo ani tak nepoužíva presviedčanie, ako skôr apeluje na zbedačený štát lekárnika a tvrdí, že svet mu neponúka inú možnosť, ako uniknúť svojej biede. Lekárnik, donútený svojimi strašnými okolnosťami, ustúpi a poskytne Romeovi jed.
Stojí za zmienku, že Romeovo zúfalstvo získať jed je poháňané jeho presvedčením, že Júlia je mŕtva. Chce sa k nej pripojiť k smrti a ako jediný prostriedok na dosiahnutie tohto cieľa vidí jed.