Je tu scéna, kde je Jeffrey frustrovaný z ich prehnaného ochranárskeho a kontrolujúceho správania. Má pocit, že sa ho neustále snažia „opraviť“ a prinútiť ho prispôsobiť sa ich očakávaniam. To je obzvlášť zrejmé, keď ho prihlásia na hudobnú školu v nádeji, že mu to pomôže „stať sa normálnym chlapcom“.
Jeffrey však na nich počas tejto scény nekričí. Namiesto toho vyjadruje svoju frustráciu inými spôsobmi, ako napríklad:
* Útek: Toto je jeho obvyklý spôsob riešenia situácií, ktoré považuje za neznesiteľné.
* Odmietanie účasti: Aktívne sa vyhýba účasti na hudobnej škole, čo hnevá tetu Dot a strýka Dana.
* Tiché zaobchádzanie s nimi: Väčšinou ignoruje ich pokusy zaujať ho.
Jeffreyho frustrácia z tety Dot a strýka Dana pramení z jeho túžby byť sám sebou a žiť svoj život podľa vlastných predstáv. Nechce byť kontrolovaný alebo „fixovaný“ a je hlboko nešťastný z ich neustálych pokusov zmeniť ho. Tento konflikt je ústrednou témou príbehu a zdôrazňuje dôležitosť individuality a práva byť odlišný.